Tajomstvo merania času 2: Presýpacie hodiny

Veronika Hladíková | 26. 2. 2019

Od nepamäti sa ľudia pokúšali rozlúštiť záhadu času a osvojiť si hodinárske umenie. Vynálezu hodín, ako ich poznáme dnes, však predchádzalo mnoho iných objavov. Ktoré to boli? Ďalšia časť článkovej série o počiatkoch hodín je tu.

Medzi jeden zo spôsobov, vďaka ktorému naši predkovia určovali čas, patrili presýpacie hodiny a jednalo sa o pomerne presný ukazovateľ.

Kedy vznikli?

Ich pôvod a vek sú nejasné. Ich existencia je preukázaná až v 14. storočí, aj keď niektoré dohady tvrdia, že sa využívali už v storočí jedenástom pri moreplavbe, a iné zase s obľubou presadzujú úvahy, že vznikli už v storočí ôsmom (alebo dokonca ešte skôr).

Ako fungujú?

Na rozdiel od slnečných hodín, ktoré sú závislé na pohybe Slnka, sú presýpacie hodiny ovplyvňované zemskou príťažlivosťou. Tvoria ich dve sklenené nádoby, ktoré spája úzka trubička. Tou sa postupne presypáva piesok z vrchnej nádoby do nádoby spodnej. Akonáhle všetok piesok prepadne, je potrebné hodiny otočiť a celý proces sa opakuje. Obvykle sú schopné odmerať jednu hodinu, ale môžu byť prispôsobené aj tak, aby odmerali dlhší alebo kratší časový úsek. Pretože nie sú schopné samy o sebe fungovať neprerušovane a ukazovať čas v ktorúkoľvek dennú i nočnú dobu, využívajú sa predovšetkým na meranie kratších časových intervalov. Dnes by sme ich mohli ľahko nahradiť kvalitnými hodinkami so stopkami alebo časovačom, ale možno by sme sa tak ochudobnili o pôsobivú ozdobu domácnosti.

Z čoho sú?

V dnešnej dobe môžu byť vyrobené zo skla alebo plastu. Na ich rám sa využíva drevo, kov, plast alebo aj iný materiál podľa vlastnej vôle . Prvé presýpacie hodiny však bývali kovové alebo drevené, plnili sa obvykle pieskom a neskôr sa využívali aj iné zmesi - napríklad drvený mramor, spálené vaječné škrupiny a prach zinku a olova. Postupom času ľudia testovali ďalšie materiály, aby čo najlepšie určili ten, ktorý by hodinami pretekal rovnomerne.

Ako ich vyrobiť?

  • Najskôr je nutné dôkladne pripraviť presýpaciu hmotu, aby bola, čo najjemnejšia (musí sa zbaviť nečistôt, preprať vo vode, potom sa celé týždne suší, načo sa mnohokrát preosieva cez sito).
  • Ďalej majster hodinár vytvorí kvalitné banky, zmeria ich a otestuje ich kvalitu. V tejto chvíli si nachystá časti stojanu, v ktorom budú banky uložené aj so všetkými dekoratívnymi prvkami.
  • Hodinár musí vedieť, aké dlhé časové intervaly majú hodiny odmeriavať a podľa toho si pripraviť príslušné množstvo sypkej hmoty. Určitá váha býva vopred stanovená, napriek tomu je potrebné presné odmeriavanie, skúšanie a niekedy aj niekoľko hodinové pozorovanie, aby výsledné hodiny boli čo najpresnejšie.
  • Potom je treba hodiny zostaviť – hmotu nasypať do jednej z baniek, banky stmeliť živicou a spojiť časti stojanu so skleneným stredom. Výroba trvá niekoľko dní (s tým, že sypká hmota už je pripravená na použitie).

Predchodcovia

Vodné hodiny

Predchodcom presýpacích hodín boli vodné hodiny, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli na Blízkom východe. Ich história siaha až do 14. storočia (a dosť možno aj 15. storočia) pr. n. l. Používali sa v starovekom Egypte, Babylónii a neskôr aj v Grécku. Začali sa nazývať klepsydra, čo v preklade z gréčtiny znamená ""zlodejka vody"". V ranom stredoveku patrili k obľúbeným darom panovníkom. Podobne ako hodiny presýpacie odmerali len určitý časový úsek. Pôvodne sa jednalo o nádobu s malým otvorom v dne a rysky v tejto nádobe ukazovali, koľko času už uplynulo. Postupne sa zdokonaľovali, ale ich nevýhodou bolo, že sa dĺžka jednej hodiny v priebehu roka menila. Dnes slúžia ako pripomienka minulosti a tiež k dekoratívnym účelom.

Ďalšie zaujímavé vynálezy na záver

Astroláb

Hovorí vám niečo pojem astroláb? Už na pohľad vyzerá pútavo. Jedná sa o astronomický prístroj, ktorý využívali moreplavci, zememerači aj astronómovia. Dokázal určiť polohu hviezd, čas podľa miestnej zemepisnej dĺžky a slúžil na výpočet vzdialeností. Používal sa už od antiky a jeho princíp sa uplatnil dokonca aj na pražskom orloji.

Dnes by nám, miesto podobného prístroja, stačili hodinky s GPS alebo kompasom. A prečo si rovno nekúpiť také, ktoré majú nielen GPS, ale aj barometer alebo krokomer a navyše ešte ukazujú svetové časy? Medzi obľúbené značky hodiniek, ktoré spájajú mnohé z týchto užitočných funkcií, patria napríklad modely z rady Casio G-Shock alebo niektoré športové kolekcie značky Festina.

V budúcej (a zároveň záverečnej) časti nášho seriálu sa dozviete niečo o mechanických hodinách a môžete sami porovnať neuveriteľný pokrok a rozvoj, ktorého naši predkovia dosiahli...