Tajomstvo merania času 1: Slnečné hodiny

Veronika Hladíková | 29. 1. 2019

Už od počiatku vekov sa naši predkovia snažili orientovať v čase, určovať rozdielne ročné obdobia, porozumieť prírodným úkazom a rozlúštiť záhadu ich pôvodu. Ako to ale robili?
 

Keď v dnešnej dobe pomyslíme na hodinky, väčšine z nás sa okamžite vybavia buď hodinky digitálne alebo klasické analógové. So špičkovou kvalitou si potom spájame hodinky švajčiarske, s nadčasovosťou zase známe hodinárske značky – Michael Kors alebo Daniel Wellington patria len medzi niekoľko málo príkladov. Čo nás však napadne, keď vo svojich myšlienkach zablúdime hlbšie do minulosti?

Predstavíme si starožitné vreckové hodinky alebo možno hodiny presýpacie, ktorých podobu poznáme najmä z rozprávok? A napadne nás ešte niečo ďalšie?

Naši dávni predchodcovia si svojím vlastným spôsobom zaznamenávali beh dní aj významné udalosti, ktoré sa udiali a ktoré túžili privolať späť. Kto alebo čo doviedlo spôsobiť hlasné dunenie hromu alebo náhle zatmenie Slnka? Snáď hnev samotných bohov, mocných bytostí, ktoré riadia čas a prekračujú priestor?

Život v jaskyniach bol pretkaný poverami a úspešný lov so sebou prinášal potrebu si spomienku na neho zachovať, prežiť ju znova, udržať si úspech aj v budúcnosti. Jaskynné maľby boli symbolom sily lovcov a poctou usmrteným tvorom. V starších kultúrach sa ľudia dokonca snažili viesť si kalendár. Dokladov sa nedochovalo veľa - ako dôkaz zostalo pár starých galských kalendárov a starší, megalitický kalendár, nájdený v írskom Knowthe. Existujú však zrejmé dôkazy o tom, že sa ľudia v minulosti riadili, ako lunárnym cyklom, tak pohybom Slnka a predpokladá sa, že aj praveký kalendár sa riadil slnečným a mesačným cyklom.

Už od staroveku existovalo niekoľko spôsobov, vďaka ktorým ľudia úspešne merali čas. Medzi tieto spôsoby patrili napríklad slnečné alebo vodné hodiny. V starovekom Egypte sa ľudia časovo orientovali vďaka slnečnému tieňu a ich slnečné hodiny sa nepodobali ničomu, čo poznáme dnes.

Záhada slnečných hodín

Ako už je z názvu zrejmé, slnečné hodiny sú závislé na pohybe Slnka. Značia sa väčšinou rímskymi číslicami a možno ich považovať za najstarší (presnejšie najstarší objavený) typ hodín. Mohli vzniknúť už pred tisíckami rokov. Ako prvý ukazovateľ slnečných hodín sa pravdepodobne používal drevený kolík, ktorý sa zarazil kolmo do zeme a tieň, ktorý vrhal, ukazoval ubiehajúci čas.

Slnečné hodiny starých Egypťanov vyzerali ako vysoké a majestátne zvislé obelisky. Ich účel bol hneď dvojaký: slúžili ako pocta egyptskému bohu Slnka Re (alebo taky Ra), a zároveň mali určovať čas. Akým spôsobom z nich Egypťania konkrétny čas určili dodnes nie je celkom jasné. Pravdepodobne nepoužívali kruh s hodinovými dielikmi ako Gréci, ale mnohé tvrdenia sa v tomto ohľade rozchádzajú. Dielkovanie sa objavilo až neskôr - nálezy pochádzajú z 15. storočia pr. n. l.

Gréci objav slnečných hodín prevzali od Babylončanov a ich zistenia naďalej rozvíjali (vďaka pokročilejším matematickým znalostiam). Táto technológia sa tak postupne zdokonaľovala. Hodiny mohli ukazovať nielen časové údaje, ale zároveň mohli fungovať ako kalendár.

Slnečných hodín sa rozhodli využívať aj starí Rimania, ktorí vychádzali z gréckych konštrukčných princípov. Najväčšie slnečné hodiny antického sveta vznikli približne v roku 10 pr. n. l. Boli postavené v Ríme a vládol im mohutný tridsaťmetrový obelisk.

Slnečné hodiny sa v rôznych kultúrach líšili. V gréckom svete sa deň rozdeľoval do 12 rovnakých častí. Čas sa ale podľa ročného obdobia menil. Keďže využívali tzv. Nodus a presné priamky, stalo sa, že napríklad v zime bola hodina výrazne kratšia. Vikingovia zase deň delili len na 4 časti.

Presnosť slnečných hodín nebola dokonalá. Pôvodná koncepcia tohto ukazovateľa, podávala presnú časovú informáciu len o jarnej a jesennej rovnodennosti. Ich ďalšiou nevýhodou bolo to, že nevedeli ukazovať čas v noci. Preto postupne vzniklo mnoho ďalších typov hodín, ktoré využívali celkom iný princíp.

V islamských krajinách vyvinuli v 14. storočí n. l. presnejší spôsob, ktorý bol daný zmenou smeru Gnome. Ten už totiž nebol umiestnený kolmo k zemskému povrchu, ale bol určený osou rotácie Zeme, smerom k Severke. Tento spôsob bol postupne prenesený aj do európskych krajín.

Typy slnečných hodín

Typov slnečných hodín je hneď niekoľko a ich skladba sa líši. Niektoré fungujú na princípe hodinového uhla (napr. polárne alebo rovníkové), môžeme rozlišovať aj hodiny poľudňajšie (inak by sa dali nazvať svetové). Existuje aj prenosný typ - orientuje sa buď slnečným svitom alebo poludníkom. Hodiny, ktoré sa orientujú na poludník však musia  byť presne prispôsobené konkrétnej zemepisnej šírke.

Úpadok slnečných hodín

Slnečné hodiny sa bežne využívali ešte v 17. storočí a neskôr. S príchodom pokroku, postupným rozvojom priemyslu a nových technológií, však začínali strácať svoje čaro. Najväčší ranu utŕžili so zavedením pásmového času na Washingtonskej konferencii v 19. storočí, kde úplne stratili svoju praktickú funkciu. U nás bol pásmový čas zavedený na začiatku 20. storočia, a tak sa aj v našich krajinách stali len príjemným dekoratívnym prvkom a ich praktické používanie úplne zaniklo.

Slnečné hodiny na doma?

Ak sa vám podobné dekorácie páčia, slnečné hodiny vás fascinujú a túžite si ich umiestniť na fasádu svojho domu, možno vás poteší informácia, že to nie je nemožné. Je ale treba dbať na to, že čas plynie v prírode trochu inak, než sme zvyknutí my. Rozdiel medzi stredným slnečným a pravým slnečným časom udáva časová rovnica.

Návod na vytvorenie kompletných slnečných hodin na internete hravo vyhľadáte.

Netrúfate si na podobný experiment? Môžete si slnečné hodiny nechať vyrobiť na zákazku. Alebo ešte lepšie, vziať zavďak bežnými módnymi hodinkami s celou škálou užitočných funkcií.

Doplňujúce pojmy:

Nodus – značka na ukazovateli, často v tvare guličky, jej tieň ukazuje časové údaje (alebo aj kalendárne)

Gnómon – toto slovo pochádza z gréčtiny a znamená ""poznanie."" Ide o ukazovateľa slnečných hodín, ktorý je kolmý na ciferníku (využívaný už u starých Grékov a Egypťanov).

Stredný slnečný čas – je náš bežný čas. Odvodzuje sa od miestneho poludníka. Každý poludník má svoj vlastný miestny čas. Bol vytvorený umelo, aby sa odstránili rozdiely, ktoré vznikali nerovnomerným pohybom Slnka voči našej planéte.

Pravý slnečný čas – meria sa na slnečné dni. Čas jedného slnečného dňa je čas, ktorý plynie behom jedného otočenia tohoto telesa.

Stredoeurópsky čas – pásmový čas v strednej Európe. Na jar sa vo väčšine tunajších štátov prevádza na stredoeurópsky letný čas