Tvářenka pre začiatočníčky: sprievodca prvým nanesením

Prečo sa tvárenky nemusíte báť

Tvárenka býva tým posledným produktom, po ktorom začiatočníčky siahnu – a často až potom, čo si ju raz vyskúšali a výsledok ich prekvapil. Predstava dvoch nápadných kruhov na lícach, ktorých si človek všimne až na dennom svetle cestou do práce, drží mnohých z nás pri tom, že líca radšej necháme bez farby. Tá obava je pochopiteľná, ale stojí na jednom nedorozumení: problém takmer nikdy nerobí samotná tvárenka, ale to, kam sa nanesie a koľko jej na mieste zostane.

Pomôže si najprv ujasniť, čo tvárenka vlastne robí. Make-up, korektor aj púder majú jednu spoločnú vlastnosť – zjednocujú tón pleti. Vyrovnajú začervenanie, stlmia kruhy pod očami a tvár vďaka nim pôsobí čistejšie. Zároveň však zoberú aj to prirodzené zafarbenie, ktoré máte na lícach po prechádzke v mraze alebo po dobrom spánku. Tvárenka túto farbu vracia späť. Nie je to ozdoba navyše, ale krok, ktorý tvári po make-upe vráti plastičnosť a živost – preto sa s ňou často pracuje aj v takzvane nenalíčenom líčení, kde má byť výsledok čo najmenej viditeľný.

Prirodzený výsledok pritom stojí na troch premenných a žiadna z nich nevyžaduje talent ani roky praxe:

• Umiestnenie – kde farba začne a ktorým smerom ju povediete. Práve tu vzniká rozdiel medzi sviežim dojmom a dvoma terčmi.
• Množstvo – koľko produktu sa dostane na štetec alebo na prsty skôr, než sa dotknete tváre.
• Rozotretie – či má farba zreteľnú hranu, alebo plynule mizne do okolitej pleti.

Dobrá správa je, že všetky tri premenné máte plne pod kontrolou a dajú sa doladiť aj po nanesení. Tvárenka nie je nevratný krok: púdrovú vrstvu možno zjemniť priehľadným púdrom, príliš sýtu krémovú farbu rozotrieť čistým štetcom alebo hubkou. Najčastejšia chyba začiatočníčok nie je zlý odtieň, ale príliš veľa produktu hneď na prvýkrát. Platí jednoduché pravidlo, ktoré vám ušetrí väčšinu nervov: vrstvu môžete kedykoľvek pridať, ubrať je vždy pracnejšie.

Rovnako sa oplatí líčiť sa pri okne alebo aspoň pri neutrálnom svetle. Teplé žlté osvetlenie v kúpeľni farbu na lícach zjemní, takže máte tendenciu pridávať – a vonku potom výsledok pôsobí silnejšie, než ste zamýšľali.

V nasledujúcich častiach si prejdeme celý postup krok za krokom: čím sa od seba líšia jednotlivé formáty tváreniek a aké nástroje sa k nim hodia, kadiaľ viesť farbu na tvári, koľko produktu na jedno nanesenie stačí a ako ho rozotrieť do stratena. Na záver si povieme, podľa čoho vybrať svoju úplne prvú tvárenku a štetec, aby vás práca s nimi bavila. Keď budete na konci článku, malo by vám dávať zmysel nielen čo robiť, ale hlavne prečo – a to je tá časť, vďaka ktorej vám nanášanie pôjde aj v zhone a bez návodu po ruke.

Formáty líceniek a nástroje na nanášanie

Lícenka nie je jeden produkt, ale tri rôzne konzistencie, ktoré sa na pleti správajú odlišne. Výsledok môže byť u všetkých troch podobný, ale cesta k nemu je zakaždým iná. Pre prvé nanesenie je preto rozdiel medzi formátmi dôležitejší než samotný odtieň – textúra totiž rozhoduje o tom, ako rýchlo musíte pracovať a koľko priestoru máte na opravu.

Púdrová lícenka

Púdrová lícenka je lisovaný alebo sypký pigment, ktorý sa naberá štetcom. Farba sa ukladá po tenkých vrstvách, takže si intenzitu budujete postupne a máte ju celú dobu pod kontrolou. Keď nanesiete málo, jednoducho pridáte; nič sa vám na tvári nerozmaže a nič nezaschne skôr, než stihnete zareagovať. Práve táto zhovievavosť z nej robí najistejší štart.

Mastnejšej a zmiešanej pleti púdrová textúra navyše prospieva, pretože pomáha tlmiť lesk v priebehu dňa. Na veľmi suchej alebo šupinatej pleti naopak môže zvýrazniť miesta, ktoré sa odlupujú – v takom prípade siahnite radšej po kréme.

Krémová lícenka

Krémovú lícenku nájdete v kelímku, v paletke aj v tyčinke. Na pleti splynie s podkladom a pôsobí skôr ako farba presvitajúca zvnútra než ako vrstva položená navrch. Suchú pleť nevysušuje a dodáva jej svieži, mierne rosivý dojem, ktorý púder napodobí len ťažko.

Má jedno ale: väčšina krémových líceniek po chvíli zavadne a od tej chvíle už s farbou nepohnete. Pracujte preto na jednej tvári, dokončite ju a až potom prejdite na druhú.

Tekutá lícenka

Tekuté a gélové lícenky mávajú zo všetkých troch formátov najvyššiu koncentráciu pigmentu. Stačí naozaj malé množstvo a farba vydrží dlho. Zároveň sú ale najmenej odpúšťajúce – zasychajú najrýchlejšie a prípadnú chybu už nezachránite. Ak si ich chcete vyskúšať, naneste kvapku najprv na chrbát ruky a odtiaľ prenášajte na tvár. Ako úplne prvá lícenka to nie je najšťastnejšia voľba.

Nástroj rozhoduje rovnako ako produkt

Rovnaká lícenka môže vyzerať prirodzene aj ako nápadná škvrna – podľa toho, čím ju nanesiete. Orientačne platí toto párovanie:

• Nadýchaný štetec na tvár – mäkké, riedko osadené vlákno naberie len málo púdru a rozptýli ho po väčšej ploche. Ideálny spoločník púdrových líceniek.
• Šikmý štetec – šikmo zastrihnutý tvar kopíruje líniu lícnej kosti, takže vám sám napovie, kadiaľ viesť farbu. Tiež sa hodí k púdru.
• Hubka – vlhká hubka je doma pri krémových a tekutých textúrach. Farbu skôr vklepáva než rozotiera, čo dáva tenkú a rovnomernú vrstvu.
• Prsty – teplo prstov krémovú lícenku zmäkčí a pomôže jej splynúť s pleťou. Zadarmo a po ruke, ale pigment sa ťažšie dávkuje.

Kombinácie opačne nefungujú dobre: púder sa do vlhkej hubky zadiera a vytvorí škvrnu, krém sa naopak vpije hlboko do štetca, kde sa ťažko čistí. Štetce a hubky preto umývajte pravidelne – zaschnutý produkt vo vlákne zhoršuje roztierateľnosť viac, než by človek čakal.

Pre úplný začiatok sa osvedčuje najjednoduchšia dvojica: púdrová lícenka a mäkký štetec so šikmým tvarom. Púder vám dá čas rozmyslieť si každý ťah, šikmý štetec drží farbu tam, kde ju chcete mať, a oboje zvládnete aj v zhone pred odchodom z domu.

Kde umiestniť lícenku podľa tvaru tváre

Umiestnenie rozhoduje o výsledku viac než samotný odtieň. Základné pravidlo znie jednoducho: farba patrí na najvyššie body lícnych kostí a odtiaľ sa vedie šikmo nahor k spánkom, nikdy nie dole k ústam. Pohyb nahor opticky pozdvihne tvár a pôsobí prirodzene, pretože kopíruje miesta, kde by sa tvár sama zafarbila po prechádzke v mrazivom vzduchu.

Rada „nasajte líca a naneste farbu do prehlbiny“ patrí k najrozšírenejším, ale pre začiatočníčky je zradná: prehlbina leží nižšie, než kam lícenka patrí, a farba potom rysy skôr stiahne dole. Spoľahlivejšia pomôcka je pritom veľmi jednoduchá. Položte končeky prstov pred ušný lalôčik a choďte pomaly dopredu, smerom k nosu. Pod prstami ucítite pevný hrebeň lícnej kosti, ktorý zhruba v polovici cesty vystúpi najvyššie – práve tam začína plocha, na ktorú lícenka patrí. Druhou kontrolou je úsmev: vypuklá časť tváre, ktorá sa pri ňom zdvihne, tvorí stred nanášanej plochy.

Štyri najčastejšie tvary tváre

Tvar tváre neurčuje, či lícenku nosiť, ale len to, kadiaľ ťah viesť a kde ho ukončiť. Nasledujúce odporúčania berte ako východiskový bod, ktorý si po pár pokusoch prispôsobíte vlastným rysom.

• Guľatá tvár – farbu klaďte o niečo vyššie, na horný okraj lícnej kosti, a veďte ju výrazne šikmo k spánkom. Vyhnite sa kruhovému naneseniu do stredu tváre, ktoré oblost ešte zdôrazní; dlhší diagonálny ťah naopak tvár opticky predĺži.
• Oválna tvár – proporcie sú vyrovnané, takže stačí klasické nanesenie na najvyšší bod lícnej kosti s krátkym ťahom k spánku. Držte sa v priestore medzi vonkajším kútikom oka a líniou ucha, viac nie je potrebné.
• Hranatá tvár – tu pomáha mäkšie, skôr okrúhle nanesenie o kúsok bližšie k stredu tváre, ktoré zjemní výraznú líniu čeľuste. Ťah veďte krátko a plynule nahor, bez ostrých hrán na okrajoch.
• Srdcovitá tvár – širšie čelo a užšia brada znesú farbu položenú o niečo nižšie a viac do strán, k vonkajším okrajom líc. Ťah nezvyšujte príliš vysoko k spánkom, aby sa horná časť tváre ešte opticky nerozšírila.

Dve umiestnenia, ktorým sa oplatí vyhnúť

Prvou častou chybou je nanesenie príliš nízko, do oblasti medzi lícom a ústami. Farba v tejto polohe ťahá rysy dole, zvýrazní nosoretnú ryhu a celý výraz potom pôsobí unavenejšie, než zodpovedá skutočnosti. Pomôže jednoduchá hranica: pomyselná čiara vedená od krídla nosa k ušnému lalôčiku je spodná hranica, pod ktorú už lícenka nepatrí.

Druhou chybou je posunutie farby príliš dopredu, tesne k nosu a pod vnútorný kútik oka. Lícenka v tomto mieste plochu tváre opticky zúži, pohľad sa stiahne k sebe a namiesto sviežeho dojmu vznikne skôr dojem podráždenej pleti. Bezpečný začiatok ťahu leží pod vonkajším kútikom oka, smerom k nosu farbu už len jemne vytrácajte.

Než siahnete po štetci, postavte sa pred zrkadlo v dennom svetle a dvoma prstami si obe plochy najprv len naznačte. Pár sekúnd navyše na začiatku ušetrí opravy neskôr a umiestnenie, ktoré vám sadne, si ruka po niekoľkých pokusoch zapamätá sama.

Koľko produktu stačí a ako ho rozotrieť do stratena

Nápadné kruhy na lícach väčšinou nevznikajú zlým umiestnením, ale množstvom. Lícenka sa nanáša vo vrstvách, ktoré je možné kedykoľvek pridať – ubrať už je ale podstatne ťažšie. Vyplatí sa preto začínať s menšou dávkou, než akú by ste na štetec intuitívne nabrali, a intenzitu si vybudovať postupne.

Pri púdrovej lícenke stačí jedno ľahké ťuknutie špičkou štetca do produktu. Nekrúžte štetcom v panvičke a netlačte naň – nabral by oveľa viac farby, než potrebujete. Prebytok potom oklepte o hranu dlane alebo o viečko od lícenky, kým na štetci nezostane len jemný závoj pigmentu. Na obe líca väčšinou vystačí jediné nabranie: druhé líce nanášajte tým, čo na štetci zostalo.

Pri krémovej a tekutej lícenke je dobrým vodidlom zrnko veľkosti šošovky pre obe líca dohromady. Naneste ho najprv ako dve až tri drobné bodky a až potom ich rozotrite – súvislý pruh produktu sa rozotiera oveľa ťažšie. Tekuté formuly bývajú koncentrovanejšie, takže pri nich pokojne začnite jedinou kvapkou.

Rozotrenie do stratena

Cieľom je plynulý prechod bez ostrej hrany, kde farba postupne slabne a mizne v okolitej pleti. Pracujte krátkymi krúživými ťahmi a farbu veďte smerom k vlasovej línii a k spánkom, nie dole k ústam. Štetec držte zľahka za koniec násady – tým sa prirodzene obmedzí tlak a produkt sa rozprestrie do tenkej vrstvy.

• Začnite v mieste, kde má byť farba najsýtejšia, a odtiaľ postupujte smerom von.
• Krúživé ťahy robte krátke a ľahké; dlhé rovné ťahy vytvárajú viditeľné pruhy.
• Okraje na záver prejdite niekoľkými prázdnymi ťahmi, teda bez ďalšieho nabratia produktu.
• Priebežne sa kontrolujte v zrkadle spredu aj z profilu – ostrá hrana býva viditeľná hlavne zo strany.

Poradie vrstiev: krém pod púder, púder na púder

Krémová a tekutá lícenka patrí na make-up ešte pred zapudrovaním. Vrstvy s podobnou textúrou sa ľahko spoja, zatiaľ čo krémový produkt nanesený na hotovú púdrovú vrstvu sa začne trhať a zhlukovať. Púdrová lícenka naopak prichádza až úplne na koniec, na zafixovaný púder – ten jej dá ľahko klzký povrch a farba sa po ňom rozotrie rovnomerne. Keď radi kombinujete oboje, funguje poradie make-up, krémová lícenka, púder a nakoniec jemná púdrová lícenka navrch.

A keď farby predsa len padne viac, než ste chceli, nič nie je stratené. Ponúkajú sa dve jednoduché opravy:

1. Ztlmenie púdrom. Nadýchaným štetcom prejdite cez lícenku tenkou vrstvou transparentného alebo telového púdru. Pigment sa opticky zjemní a prechod k zvyšku pleti sa vyrovná. Púder pridávajte po troškách, inak začne výsledok pôsobiť zašedlo.
2. Rozotrenie čistým štetcom. Vezmite druhý, dokonale čistý a nadýchaný štetec bez produktu a farbu ním rozprestrite do väčšieho priestoru. Intenzita klesne a hrany zmiznú. Podobne dobre poslúži aj ľahko navlhčená hubka alebo štetec, ktorým ste predtým nanášali make-up – zvyšky podkladu na ňom farbu rozriedia.

Obe opravy sa dajú zopakovať aj viackrát za sebou, takže kvôli prebytku farby nemá zmysel zmývať celé líčenie. S trochou praxe navyše zistíte, že správne množstvo poznáte už podľa toho, ako štetec po prvom ťuknutí vyzerá.

Ako vybrať prvú lícenku a štetec

Predtým, než sa vydáte po prvú lícenku, je dobré mať v hlave jednoduchý plán. Preto sme celý postup zhrnuli do krátkeho zoznamu, ktorý si môžete prejsť krok za krokom – či už sa líčite prvýkrát, alebo si len chcete overiť, že na nič nezabúdate.

1. Dokončite podklad – make-up, korektor a prípadne púder.
2. Naberte len malé množstvo produktu a prebytok zo štetca oklepte.
3. Farbu umiestnite na najvyššie body lícnych kostí a veďte ju k spánkom.
4. Okraje rozotrite do stratena, aby nikde nezostala ostrá hrana.
5. Výsledok skontrolujte pri okne, na dennom svetle.
6. Ak je farby viac, než ste chceli, zjemnite ju púdrom alebo čistým štetcom.

Tento zoznam si pokojne opíšte na lístoček a nechajte ho pár prvých týždňov pri zrkadle. Väčšina začiatočníckych neistôt zmizne vo chvíli, keď sa z postupu stane rutina, ktorú nemusíte zakaždým znovu premýšľať.

Odtieň podľa podtónu pleti

Odtieň je jediná vec, ktorú po nákupe nezmeníte, a preto sa oplatí venovať jej chvíľku navyše. Rozhodujúce nie je to, ako farba vyzerá v paletke, ale ako sadne k podtónu vašej pleti. Jednoduchá pomôcka: pozrite sa pri dennom svetle na žilky na vnútornej strane zápästia. Ak sa vám zdajú skôr zelenkasté, máte pravdepodobne teplejší podtón; ak do modra, ide pravdepodobne o chladnejší. Keď váhate a vidíte oboje, máte zrejme neutrálny podtón a poslúžia vám obe vetvy.

• Teplejší podtón – broskyňové, marhuľové a koralové odtiene. Pôsobia, akoby sa farba do tváre vrátila sama po prechádzke na vzduchu.
• Chladnejšia a svetlejšia pleť – chladnejšia ružová, jemne malinová alebo tlmená staroružová.
• Tmavšia pleť – sýtejšie tehlové, terakotové a hlbšie malinové tóny, ktoré sa na pleti nestratia.

Rovnako dôležitá ako odtieň je intenzita pigmentu. Silne pigmentovaná lícenka vyzerá v obale lákavo, ale pri prvých pokusoch sa horšie dávkuje – jedno neopatrné ťuknutie štetcom a farby je zrazu dvakrát toľko. Na začiatok preto siahnite skôr po stredne pigmentovanej púdrovej lícenke, ktorá odpúšťa chyby a dá sa vrstviť postupne.

Podľa čoho vyberať štetec

Pri štetci sledujte tri veci. Veľkosť hlavice by mala zodpovedať ploche vašej tváre – príliš veľký štetec rozprestrie farbu aj tam, kam nepatrí, príliš malý ju naopak koncentruje do jedného bodu. Vlákna by mali byť mäkké a poddajné, aby sa dala farba rozotierať bez tlaku na pleť. Hustota potom rozhoduje o tom, koľko produktu štetec naberie: redšia, nadýchaná hlavica nanesie menej farby, čo je pri prvých pokusoch skôr výhoda. Syntetické vlákna navyše bývajú ľahšie umývateľné a zvládnu púdrové aj krémové textúry.

V ponuke Brasty nájdete lícenky aj štetce na tvár ako samostatné kategórie dekoratívnej kozmetiky, takže sa v nich dá vyberať oddelene. Medzi dostupnými púdrovými lícenkami sa dobre orientuje v značkách ako Dermacol, Maybelline alebo Pupa, pri štetcoch na tvár patria k osvedčeným mäkké modely Real Techniques. Ak si nie ste isté odtieňom, začnite konzervatívnejšie – tlmenejšiu farbu vždy zvládnete navrstviť, výraznú naopak zjemníte ťažšie.

Posledná vec, ktorú je dobré si odniesť: prvá lícenka nemusí byť drahá. Podstatnejšie než cena je, aby sa vám s ňou dobre pracovalo – aby sa dala dávkovať po malých vrstvách, dala sa rozotrieť do stratena a odtieňom zodpovedala vašej pleti. Keď tieto tri kritériá sedia, prirodzený výsledok zvládnete aj s produktom z dostupnej cenovej hladiny.