Veľkonočné tradície deň za dňom

Veľkonočné tradície deň za dňom

Ema Kováčiková | 3. 4. 2020

Ako oslavovali Veľkú noc naši predkovia? Aké zvyky a tradície by sa mali počas Veľkej noci udržiavať? To sa dozviete v článku v našom magazíne Brasty.

Zaujíma vás, aké veľkonočné zvyky a tradície sa spájajú s týmito sviatkami jari? Veľká noc totiž nie je len hlavný sviatok Kresťanov. Svoje korene má už v pohanských kultúrach, ktoré Veľkú noc oslavovali skôr ako sviatky jari a nových začiatkov. Jednotlivé veľkonočné dni sa vyznačujú svojimi špeciálnymi rituálmi, ktoré vám v dnešnom článku priblížime.

Prečo sa dátum Veľkej noci zakaždým mení?

Tiež ste vždy nechápali, ako je možné, že sa niekedy Veľká noc oslavuje v marci a inokedy v apríli? Spočítať si obdobie Veľkej noci je pomerne zložité. Veľká noc je sviatkom, ktorý oslavuje jar a vzkriesenie Ježiša Krista a zakaždým pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne, ktorý nastane po 21. marci. Ak pripadne spln na nedeľu, oslavuje sa Veľká noc až v nedeľu nasledujúcu.

Veľká noc a zvyky 

Na veľkonočné tradície sa bohužiaľ z roka na rok viac a viac zabúda. Veľká noc však patrí k našim najstarším sviatkom, a preto by sa mali uchovávať aj naďalej. Ich hlavným zmyslom je vítanie vegetačného obdobia, teda víťazstva života nad smrťou. Zakladajú si na nich dodnes hlavne kresťania, ktorí sa na tieto sviatky pripravujú dlhých štyridsať dní. Ide o pôstne obdobie, čiže fašiangy. Tie začínajú Popolcovou stredou. Predtým to bola doba, kedy ľudia túžiaci prijať krst, zintenzívnili svoju prípravu na neho.

Po Veľkej noci zas nastáva veľkonočné obdobie, ktoré trvá päťdesiat dní do sviatkov Zoslania Ducha Svätého - Svätodušná nedeľa (Turíce). V priebehu času sa sviatky zakaždým oslavovali trochu inak a to predovšetkým u starých Slovanov a Germánov. Ako významné a nábožensky organizované sviatky sa však Veľká noc prvýkrát objavuje u Židov. Išlo o sviatky nekvasených chlebov (pascha, hebrejsky Pesach), ktoré sa konali pri príležitosti vyslobodenia Izraelitov z Egypta. Oslavovali sa vždy štrnásty deň v mesiaci Nisan a oslavovali Hospodina, ktorý keď hubil prvorodencov v Egypte, ušetril domy Židov, ktoré boli označené krvou baránka.

Zelený štvrtok

Na zelený štvrtok v minulosti ľudia vstávali zavčas, pomodlili sa a umyli rannou rosou, pretože sa hovorievalo, že z tela vyháňa rôzne choroby, napríklad ochorenia šije. Tiež sa hovorievalo, že kto ešte pred východom slnka zje chlieb natretý medom, ten bude po celý rok uchránený pred uštipnutím hadom a tiež pred osími žihadlami.


Popoludní sa väčšinou nepracovalo, pretože sa piekli judáše, teda obradné pečivo z kysnutého cesta, ktoré sa jedlo buď samotné alebo potreté medom. Zvonenie zvona pri večernej omši znamenalo, že zvony `odlietajú do Ríma` a zostanú tam až do Bielej soboty. Dovtedy boli zvony nahradené rapkáčmi a klapačkami. Tradícia hovorí, že akonáhle zvony zaznejú naposledy, máte zacinkať s peniazmi, aby sa vás držali po celý rok. Na Zelený štvrtok sa tiež dodnes vykonáva obradné umývanie nôh. Do dnešného dňa sa zachovala tradícia prípravy zeleného jedla, ktoré predstavuje zdravie a vitalitu. Najpopulárnejšie sú špenát, žihľava, kel, alebo kapusta. 

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom mnohých zvykov. K tým najznámejším patrí napríklad to, že tento deň je dňom pôstnym, a keď už nie pôstnym, tak aspoň dňom bez mäsa. V tento deň tiež ľudia ľuďom nesmeli nič požičiavať, pretože sa hovorievalo, že by sa požičaná vec mohla začarovať. Tiež sa neprala bielizeň, pretože sa tradovalo, že by sa nenamáčalo do vody, ale do Kristovej krvi.

Na Veľký piatok sa tiež nepracovalo na poliach ani v sade, pretože sa nesmelo hýbať so zemou. Verilo sa totiž na magickú silu krajiny, ktorá sa na Veľký piatok otvára a na krátku dobu sprístupňuje svoje poklady. Ale kde tento poklad mali ľudia hľadať? Objavoval sa vraj na mieste, kde sa ligotalo papradie, alebo kde bol otvor v skale, z ktorého vychádzala žiara. 

V Liptove a na Horehroní bolo zvykom klásť na hroby vajíčka, prípadne iné potraviny v súvislosti so sviatkom zomrelých. Podľa poverových predstáv sa na Veľký piatok stretávali strigy na sabat čarodejníc. Verilo sa, že na krížnych cestách mútia maslo, aby odobrali kravám mlieko. Dodržoval sa úplný pôst a pripravovali sa pôstne jedlá, podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. Varili sa strukoviny a zemiakové šúľance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.

Biela sobota

Na Bielu sobotu mal významnú úlohu oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda. Varili sa sviatočné pokrmy, plietli sa korbáče, viazali sa brezové metličky a taktiež sa zdobili už tradičné veľkonočné vajíčka.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je dňom hojnosti, radosti, veselia a osláv, ktoré pramenia z Kristovho zmŕtvychvstania. Počas omše sa svätili košíky hojnosti, ktoré obsahovali všetky pripravené pokrmy. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stôl hojnosti pripomínal štedrovečerný stôl. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar.

Veľkonočný pondelok

Tradície sa na veľkonočný pondelok dodržujú už celé stáročia stále rovnaké alebo aspoň podobné a pretrvávajú dodnes. Chlapci šibú dievčatá korbáčmi a oblievajú studenou vodou, ktorá má byť symbolom zdravého života. Dievčatá chlapcom dávajú maľované vajíčka. V mnohých dedinách bývavalo zvykom, že chlapci čakali na dievčatá, kým pôjdu ráno do kostola, aby ich mohli cestou vyšibať a pooblievať. V niektorých krajoch zas šibanie prebrali v utorok dievčence a oplácali chlapcom pondelňajšiu oblievačku.

Biela nedeľa

Biela nedeľa, teda druhá nedeľa veľkonočná, je tiež dňom prvého sv. prijímania. Do tohto dňa nosili novokrstenci biele krstné rúcho.

Brasty oslavuje a rozdáva darčeky! Vyzdvihnite si svoj darček tu.

Brasty oslavuje a rozdáva darčeky! Vyzdvihnite si svoj darček tu.

Vyhľadávam...
Vyhľadávam...
up