Ako vybrať hydratačný krém podľa typu pleti

Prečo typ pleti záleží viac ako značka krému

Predstavte si dve kamarátky, ktoré si kúpia úplne rovnaký hydratačný krém. Jednej sa pleť rozžiari, pôsobí sviežo a celý deň zostane príjemne vláčna. Druhá má po pár hodinách pocit, že má na tvári film, leskne sa jej čelo aj nos a miestami sa objavia drobné nedokonalosti. Krém pritom za nič nemôže — jednoducho nestretol pleť, ktorej by vyhovoval. A presne tu začína celý príbeh dobrej voľby.

Keď premýšľame, aký krém si zaobstarať, väčšinou sa najprv pozeráme na značku, recenzie alebo cenu. Je to pochopiteľné, ale je to až druhý krok. Hydratačný krém totiž nepôsobí vo vzduchoprázdne — pôsobí na konkrétnu pleť, s konkrétnymi potrebami. Tá istá receptúra, ktorá jednému typu pleti dodá presne to, čo mu chýba, môže iný typ zbytočne zaťažiť alebo naopak nechať nedostatočne vyživený. Preto vám poradíme začať od opačného konca: nie otázkou „ktorá značka je dobrá", ale otázkou „čo potrebuje práve moja pleť".

Pomôže jednoduché prirovnanie. Krém vyberáte podobne, ako si vyberáte topánky. Môžete mať pred sebou krásny a kvalitne ušitý pár, ale ak nesedí vašej nohe, na dlhšej prechádzke vás budú tlačiť. U pleti je to rovnaké: kvalita a obľúbenosť prípravku nič neznamenajú, pokiaľ nesedí tomu, na čo ho nanášate. Dobrá správa je, že akonáhle svoj typ pleti poznáte, výber sa razom zjednoduší a prestane byť lotériou.

Čo teda pri výbere skutočne rozhoduje? Poďme si to rozdeliť do niekoľkých rovín, ktorým sa v článku postupne budeme venovať:

• Typ pleti — východiskový bod všetkého. Hovorí, koľko mazu a vlhkosti vaša pleť sama zvláda a čo jej naopak musíte dodať.
• Textúra krému — či siahnuť po ľahkom géle, vyváženej emulzii alebo po bohatšom kréme. Súvisí to úzko práve s typom pleti.
• Zloženie — ktoré zložky hľadať a čomu sa naopak pri náchylnejšej pleti radšej vyhnúť.
• Zaradenie do starostlivosti — aj ten najvhodnejší krém vám dá maximum len vtedy, keď ho používate správne a v správnom poradí.

Než sa ale pustíme do textúr a zloženia, potrebujeme spoločný odrazový mostík — a tým je poznanie vlastnej pleti. Dermatológia najčastejšie pracuje so štyrmi základnými typmi: normálna, suchá, mastná a zmiešaná pleť. K nim sa pridáva citlivosť, ktorá sa môže objaviť u ktoréhokoľvek z nich a vyžaduje vlastnú ohľaduplnosť. Každý z týchto typov má iné pravidlá hry a každému sedí niečo trochu iné.

Možno teraz tušíte, kam vaša pleť patrí, možno zatiaľ váhate medzi dvoma typmi — oboje je úplne v poriadku. V ďalšej časti si ukážeme, ako svoj typ pleti rozpoznať počas pár minút aj bez návštevy dermatológa, aby ste do výberu konkrétneho krému vstupovali s istotou a vedeli, čo vlastne hľadáte.

Ako spoznáte svoj typ pleti za pár minút

Než začnete riešiť, aký krém vám sadne, oplatí sa vedieť, s akou pleťou vlastne pracujete. Dobrá správa je, že na prvú orientáciu nepotrebujete kozmetičku ani prístroje — stačí pár minút, zrkadlo a trocha pozornosti k tomu, ako sa vaša pleť správa počas dňa. Nasledujúci jednoduchý test vám pomôže zaradiť sa ešte skôr, než sa pustíte do výberu konkrétneho prípravku.

Domáci test, ktorý zvládnete sami

Ráno si umyte tvár jemným čistiacim gélom alebo penou a potom nenanášajte vôbec nič — žiadny krém, sérum ani pleťovú vodu. Pleť nechajte približne tridsať minút v pokoji a až potom si všímajte, ako sa cíti. Počas dňa potom sledujte ešte dve veci: kde sa objavuje lesk a ako pleť reaguje, keď na ňu príde nový prípravok.

Orientovať sa môžete podľa troch jednoduchých signálov:

• Pocit pleti po umytí. Ak vás pleť hneď po umytí nepríjemne sťahuje a je napnutá, kloní sa k suchosti. Keď sa naopak za chvíľu rozleskne, ide skôr o pleť mastnejšiu.
• Lesk počas dňa. Všímajte si, či sa mastný film tvorí po celom tvári, len v takzvanej T-zóne (čelo, nos a brada), alebo prakticky vôbec. Rozloženie lesku veľa napovie.
• Reakcia na nové prípravky. Ak vám aj jemné novinky často spôsobujú začervenanie, pálenie alebo svrbenie, je pravdepodobné, že máte pleť citlivú — a tej je dobré venovať zvláštnu pozornosť.

Štyri základné typy pleti

Z toho, čo ste počas dňa vypozorovali, sa obvykle dá pleť zaradiť do jednej zo štyroch skupín. Berte ich ako vodítko, nie ako prísnu škatuľku — hranice medzi nimi bývajú plynulé.

• Suchá pleť má sklon k sťahovaniu a pocitu napätia, často pôsobí matne a môže sa olupovať. Ľahko na nej bývajú vidieť jemné linky.
• Mastná pleť sa leskne po väčšej časti tváre, póry bývajú výraznejšie a pleť má sklon k nedokonalostiam. Na druhej strane si dlhšie drží pružnosť.
• Zmiešaná pleť kombinuje oboje: mastnejšiu T-zónu a suchšie líca. Patrí k najčastejším typom, takže ak váhate medzi dvoma popismi, pravdepodobne patríte sem.
• Citlivá pleť nie je ani tak o mastnote ako o reaktivite — rýchlo sa podráždi, začervená alebo začne páliť. Citlivosť sa navyše môže spájať s ktorýmkoľvek z predchádzajúcich typov.

Suchá, alebo len dehydratovaná? Časté zámienky

Jedna dvojica sa pletie najčastejšie: suchá verzus dehydratovaná pleť. Rozdiel je pritom podstatný. Suchá pleť je typ, ktorý má dlhodobo nižšiu tvorbu mazu — je to jej vlastnosť, nie momentálny stav. Dehydratovaná pleť naopak postráda vodu a môže byť aj u človeka, ktorý sa inak radí k mastnému typu. Spoznáte ju podľa toho, že sa zároveň leskne a pritom pôsobí unavene, stiahnuto a „tenko". Dehydratácia je teda stav, ktorý sa dá ovplyvniť, zatiaľ čo typ pleti je východisková dispozícia.

Rovnako sa ľahko zamieňa mastná a podráždená pleť: začervenanie nemusí znamenať citlivosť, ale napríklad reakciu na príliš agresívne čistenie. Keď si nie ste istí, dajte pleti pár dní pokoja s jemnou starostlivosťou a sledujte, ako sa ustáli.

Počítajte s tým, že sa pleť mení

Dôležité je pamätať, že žiadne zaradenie neplatí navždy. Typ pleti sa v čase posúva — v zime a v kúrenej sezóne býva pleť suchšia, v lete sa naopak častejšie leskne. Svoju úlohu hrá aj vek: s pribúdajúcimi rokmi sa tvorba mazu obvykle znižuje, takže skôr mastná pleť sa môže prikloniť k zmiešanej alebo suchej. Preto sa oplatí sa k tomuto rýchlemu testu čas od času vrátiť a podľa aktuálneho stavu starostlivosť doladiť. Keď budete vedieť, kam sa práve teraz radíte, môžete sa s pokojom pustiť do výberu vhodnej textúry a zloženia.

Textúra krému: gél, emulzia alebo bohatý krém?

Keď poznáte svoj typ pleti, zostáva posledný krok, ktorý ľudia často podceňujú: vybrať správnu textúru. Rovnaká účinná látka totiž môže byť zabalená do ľahkého gélu aj do hutného balzamu a každá z týchto foriem sa na pleti správa úplne inak. Textúra rozhoduje o tom, ako rýchlo sa krém vstrebá, či po ňom pleť zostane matná alebo rozžiarená a či na nej pocítite príjemný film, alebo naopak nepríjemnú záťaž. Poďme si prejsť hlavné textúry od najľahších po najbohatšie a poradíme vám, komu ktorá sedí.

Gély a fluidy — najľahší koniec spektra

Gélové hydratačné krémy obsahujú vysoký podiel vody a minimum olejových zložiek. Na pleť sa nanášajú ľahko, rýchlo sa vstrebávajú a nezanechávajú mastný lesk. Často je v nich kyselina hyalurónová, ktorá viaže vlhkosť, bez toho aby pleť zaťažovala. Ak máte mastnú alebo zmiešanú pleť, ktorá sa cez deň leskne v T-zóne, je gél spravidla najpríjemnejšia voľba — dodá vlhkosť, ale nepridá ďalšiu mastnotu. Ľahké fluidy fungujú podobne; bývajú o niečo krémovejšie než čistý gél, ale stále sa rýchlo vpíjajú a hodia sa aj pod líčenie.

Emulzie a ľahké krémy — univerzálny stred

Emulzia je zmes vody a oleja v takom pomere, že výsledok pôsobí ľahko, ale predsa zanecháva jemnú ochrannú vrstvu. Táto textúra je najuniverzálnejšia a vyhovuje najväčšiemu okruhu ľudí. Sedí normálnej pleti, dobre poslúži aj zmiešanej pleti, ktorá potrebuje na tvárach o niečo viac vlhkosti než v T-zóne, a v teplejších mesiacoch ju ocenia aj tí, komu je bohatý krém cez deň príliš. Ak si nie ste istí, kde na škále textúr začať, ľahká emulzia je rozumný východiskový bod, od ktorého sa môžete odpichnúť.

Bohaté krémy a balzamy — výživný koniec spektra

Husté krémy a balzamy majú vyšší podiel olejov a vyživujúcich látok, ako sú rastlinné maslá alebo ceramidy. Vytvárajú na pleti silnejší film, ktorý spomaľuje odparovanie vody a dlhšie drží vlhkosť vo vnútri. Táto textúra je ideálna pre suchú pleť, ktorá sa sťahuje, šupinatí alebo pôsobí napnuto, a rovnako tak pre obdobie, keď pleť trápi mráz a suchý vzduch z kúrenia. Vstrebávajú sa pomalšie a chvíľu po nanesení môžete cítiť jemný film — to je u tohto typu textúry v poriadku a postupne odoznie.

Ťažšie neznamená účinnejšie

Tu je rozšírený omyl, ktorý stojí za to vyvrátiť: bohatší a hustejší krém nie je automaticky účinnejší. Účinnosť robí zloženie a to, ako dobre textúra zodpovedá vašej pleti, nie hustota sama o sebe. Keď mastnej pleti nanesiete ťažký balzam v domnení, že jej dáte „viac starostlivosti", skôr ju zaťažíte, upcháte póry a vyprovokujete lesk. A naopak — suchá pleť sa z ľahkého gélu nemusí dostatočne zasýtiť a bude sa ďalej sťahovať. Cieľom preto nie je siahnuť po tom najhustejšom, čo nájdete, ale po textúre, v ktorej sa vaša pleť cíti komfortne po celý deň.

Pri výbere sa nebojte zohľadniť aj ročné obdobie a dennú dobu. Mnoho ľudí v zime siahne po bohatšom kréme a v lete prejde na ľahšiu emulziu alebo gél; rovnako tak sa hodí ľahšia textúra ráno pod make-up a výživnejšia varianta na noc, keď má pleť čas sa v pokoji regenerovať. Textúra nie je rozhodnutie na celý život — pokojne ju prispôsobujte tomu, čo vaša pleť práve potrebuje.

Zloženie, ktoré hľadať — a čomu sa pri citlivej pleti vyhnúť

Keď otočíte hydratačný krém dnom nahor, nájdete na obale zoznam zloženia (často označený ako INCI). Na prvý pohľad pôsobí ako neprehľadný výpočet latinských a anglických názvov, ale stačí poznať pár kľúčových látok a hneď sa v ňom zorientujete. Zložky sú navyše radené zostupne podľa množstva — čo je uvedené na prvých miestach, toho krém obsahuje najviac. Pozrime sa, ktoré hydratačné zložky stoja za to vyhľadávať a prečo.

Hydratačné zložky, ktoré pleti prospievajú

Väčšina dobre zostavených hydratačných krémov kombinuje niekoľko typov látok — niektoré vodu do pleti priťahujú, iné ju v nej pomáhajú udržať. K najčastejším a najlepšie preskúmaným patria:

• Kyselina hyalurónová (na obale ako Hyaluronic Acid alebo Sodium Hyaluronate) — viaže na seba vodu a pomáha pleti pôsobiť vláčne a plnšie. Hodí sa prakticky pre každý typ pleti vrátane tej, ktorá sa rýchlo cíti stiahnutá.
• Glycerín — jedna z najrozšírenejších a najlepšie znášaných hydratačných zložiek vôbec. Priťahuje vlhkosť a býva súčasťou aj jednoduchších, nenáročných receptúr.
• Ceramidy (Ceramide) — sú prirodzenou súčasťou kožnej bariéry; v kréme pomáhajú doplniť to, čo pleti chýba, a podporiť jej schopnosť udržať vlhkosť. Oceníte ich hlavne pri suchej pleti, ktorá sa ľahko vysušuje.
• Panthenol (provitamín B5) — známy svojím upokojujúcim pôsobením; býva obľúbený pri pleti, ktorá reaguje podráždením alebo začervenaním.

Nemusíte hľadať krém, ktorý obsahuje úplne všetko naraz. Skôr sledujte, či receptúra zodpovedá tomu, čo vaša pleť potrebuje — suchšia pleť ocení ceramidy a bohatšie látky, zmiešaná si vystačí s ľahšou kombináciou glycerínu a kyseliny hyalurónovej.

Čomu sa pri citlivej pleti radšej vyhnúť

Citlivá pleť reaguje na rad zložiek, ktoré iným typom nevadia. Ak sa vám pleť po kréme často začervená, páli alebo svrbí, prejdite si zoznam zloženia so zvýšenou pozornosťou. Ostražití buďte najmä pri týchto skupinách:

• Silné parfumácie — vonné zložky (na obale ako Parfum alebo Fragrance) patria medzi najčastejšie spúšťače podráždenia. Pri citlivej pleti sa vyplatí siahnuť po variantoch bez parfumácie, prípadne len jemne parfumovaných.
• Alkohol v niektorých formách — vysušujúce typy alkoholu (často uvádzané ako Alcohol Denat.) môžu pleť ďalej sťahovať a oslabovať. Mastné alkoholy, napríklad Cetyl Alcohol, naopak pôsobia inak a spravidla nedráždia.
• Silné aktívne látky vo vyšších koncentráciách — výraznejšie kyseliny alebo retinol majú v starostlivosti svoje miesto, ale citlivá pleť ich často neznesie bez postupného zvykánia. V hydratačnom kroku obvykle nie je nutné ich hľadať.

Pri citlivej pleti sa všeobecne osvedčuje pravidlo „menej je viac": jednoduchšie zloženie s kratším zoznamom látok dáva menší priestor pre nečakanú reakciu. Keď zaraďujete nový krém, vyskúšajte ho najprv na malom mieste — napríklad na vnútornej strane predlaktia — a sledujte, ako pleť počas dňa reaguje.

Ako čítať zoznam zloženia v praxi

Nemusíte rozumieť každej položke. Stačí, keď si na obale nájdete dve tri látky, ktoré pre svoju pleť chcete, a zbežne skontrolujete, či v ňom nie sú zložky, na ktoré ste citliví. Berte to ako orientáciu, nie ako vedeckú analýzu — výpis zloženia vám pomôže porovnať dva krémy medzi sebou a vybrať ten, ktorý sedí vášmu typu pleti aj vašej skúsenosti. Ak si nie ste istí, ako konkrétnu zložku znášate, stavte na osvedčenú, dobre znášanú voľbu a zmeny zavádzajte postupne.

Ako zaradiť vybraný krém do starostlivosti a kde si vybrať

Keď si zhrniete všetko, čo ste sa o svojej pleti dozvedeli, výber hydratačného krému sa z veľkej neznámej zmení na pár logických krokov. Poďme si ich prejsť postupne, aby ste mali v rukách jednoduchý postup, ktorý si môžete kedykoľvek zopakovať — napríklad keď budete krém meniť podľa ročného obdobia alebo keď sa vaša pleť časom zmení.

Rozhodovací postup v piatich krokoch

1. Určte si typ pleti. Vyjdite z toho, ako sa pleť správa pár hodín po umytí — či sa leskne, napína, alebo sa správa pokojne. To je váš východiskový bod a hlavné vodítko pre všetko ostatné.
2. Zvážte aktuálny stav, nielen typ. Pleť reaguje na zimu, slnečné žiarenie, hormonálne výkyvy aj stres. Krém, ktorý vám sedel v lete, nemusí stačiť v kúrenej sezóne, keď býva pleť suchšia.
3. Vyberte textúru, ktorá stavu zodpovedá. Ľahšie gélové a emulzné textúry obvykle sedia pleti so sklonom k mastnote, bohatšie krémy ocení pleť suchá. Ak váhate medzi dvoma, začnite tou ľahšou — pridať výživu je jednoduchšie než ju ubrať.
4. Prejdite si zloženie. Hľadajte upokojujúce a hydratačné látky a pri citlivej pleti sa vyhnite tomu, čo ju dráždi. Menej položiek na obale býva pre chúlostivú pleť spoľahlivejšia voľba.
5. Vyskúšajte a sledujte. Žiadny popis na obale nenahradí to, ako krém zafunguje práve na vašej pleti. Dajte mu pár dní a všimnite si, ako pleť reaguje.

Kde patrí hydratačný krém v rutine

Hydratačný krém prichádza na rad po vyčistení pleti. Nanášate ho teda na pleť zbavenú nečistôt a make-upu, najlepšie ešte ľahko vláčnu — na mierne vlhkú pleť sa krém rozotrie ľahšie a hydratácia lepšie drží. Vystačíte si s množstvom o veľkosti hrášku, ktoré jemne vtriete prstami od stredu tváre smerom von; ťahať a tlačiť do pleti nie je potrebné.

Ráno býva rozumné po hydratácii ešte počkať, kým sa krém vstrebe, a až potom naniesť prípravok s ochranným faktorom proti slnečnému žiareniu — ten patrí ako posledný krok dennej starostlivosti. Večer takéto opaľovanie riešiť nemusíte, takže hydratačný krém často uzatvára celú rutinu. Stačia dva základné okamihy počas dňa, ráno a večer, a nemusíte k tomu mať rozsiahlu kolekciu prípravkov.

Nespechajte na výsledok

Nový krém je rozumné najprv vyskúšať, ideálne malé množstvo na menej viditeľné miesto, a až potom ho zaradiť naplno. Pleť si na zloženie potrebuje chvíľu zvyknúť a prvý dojem nemusí byť konečný. Sledujte, či je pleť po pár dňoch pokojnejšia a vláčnejšia, alebo naopak podráždená — to vám napovie viac než akékoľvek tvrdenie na obale. Ak vám jeden krém úplne nesedí, nie je to neúspech, len zúženie výberu: viete o kúsok presnejšie, čo vaša pleť potrebuje a čomu sa nabudúce vyhnúť.

Kde si vybrať

Keď budete mať jasno v type pleti, textúre aj zložení, zostáva samotný výber. V kategórii pleťovej a telovej kozmetiky nájdete hydratačné krémy v rôznych textúrach aj zloženiach, takže si môžete v pokoji porovnať varianty pre suchú, zmiešanú aj citlivú pleť a vybrať tú, ktorá vášmu typu zodpovedá. A keby ste tápali, berte tento postup ako vodítko, ku ktorému sa môžete kedykoľvek vrátiť — výber starostlivosti nie je jednorazové rozhodnutie, ale vec, ktorú si časom vyladíte presne podľa seba.